Burda Auction (Filatelie Burda)
NÁPOVĚDA & FAQ           
Odborné články

Vzácnosti z našich aukcí
Objevená falza

Archiv aukcí
   Aukce 58
   Aukce 57
   Aukce 56
   Aukce 55
   Aukce 54
   Aukce 53
   Aukce 52
   Aukce 51
   Aukce 50
   Aukce 49
   Aukce 48
   Aukce 47
   Sálová aukce 46
   Sálová aukce 45
   Sálová aukce 44
   Sálová aukce 43
   Sálová aukce 42
   Sálová aukce 41
   Sálová aukce 40
   Sálová aukce 39
   Sálová aukce 38
   Sálová aukce 37
   Sálová aukce 36
   Písemná aukce 35
   Sálová aukce 34
   Písemná aukce 33
   Sálová aukce 32
   Písemná aukce 31
   Sálová aukce 30
   Písemná aukce 29
   Sálová aukce 28
   Písemná aukce 27
   Sálová aukce 26
   Písemná aukce 25
   Sálová aukce 24
   Písemná aukce 23
   Sálová aukce 22
   Písemná aukce 21
   Písemná aukce 20
   Písemná aukce 19
   Písemná aukce 18
   Písemná aukce 17
   Písemná aukce 16
   Písemná aukce 15

Nakupující

Sběratelství a investice / Odborné články / Falošný Hlinka provokuje fantáziu

11.03.2014   Autor: Bohumil Synek; Počet zobrazení: 3127

Falzá Hlinkových známok Ks 1.- na škodu pošty jestvujú! Táto prekvapujúca zpráva bola potvrdená. Zistilo sa, že v auguste r. 1939 bolo niekoľko zásielok odoslaných z rôznych miest, frankovaných falošnými známkami Ks 1.- s obrazom A. Hlinku. Vzhľadom na úradné šetrenie nechceme predbežne uvádzať podrobnosti. Len toľko oznamujeme, že falzá sú zhotovené kníhtlačou, na silnom papieri bez priesvitky, s hladkým glejom. Papier je biely, zúbkovanie nesúhlasí s originálom. Portrét A. Hlinku je nejasný, niektoré partie sú odchylné ako u originálu (ucho). Farba je jasne červená, sliata, celok pôsobí rozmazaným dojmom. K veci sa v budúcom čísle vrátime.


Takto sa čitateľom na strane 184 prihovárala redakcia Slovenského filatelistu vo svojom 11. čísle z roku 1940. A svoj sľub nedodržala. K téme falošného korunového Hlinku sa nevrátila nielenže v hudúcom čísle, nenapísala o ňom počas svojej 7-ročnej existencie vôbec nič. Prečo? Túto otázku som si kládol, keď sa istému zberateľovi z Kanady podarilo pred pár rokmi cez Ebay kúpiť v Marylande 125 neupotrebených kusov (čitateľov Burda- auction som o tom informoval v článku Na škodu pošty alebo zberateľov v decembri minulého roku). A túto otázku si kladiem znova. Mám na to osobitný dôvod. Kým v prvom prípade som falošného Hlinku videl len na monitore počítača, zberateľ z Kanady mi poslal jeho sken, dnes je situácia iná, mám ho pred sebou a môžem si ho aj ohmatať (obr. 1). Pred pár mesiacmi sa ho totiž podarilo vydražiť istému bratislavskému obchodníkovi, a to opäť cez Ebay.

obr
 Obr. 1

Je to zvláštny pocit, keď držíte v rukách celý tlačový list neupotrebených známok, ktoré niekto vyrobil pred vyše 70 rokmi a vyše 65 rokov sa o ich existencii netušilo. Pred pár rokmi, teda predtým, než sa kanadskému zberateľovi podaril kúpou na internete tento husársky kúsok, sa o existencii neupotrebených exemplárov nevedelo. Dovtedy bolo známych len niekoľko upotrebených kusov na obálkach listov či zmytých z nich (obr. 2 a 3).Preto neupotrebený 50-blok obraciam v rukách s pietou, opatrne, a s obdivom k jeho osobnej histórii.

obr
 obr
 Obr.2 Obálka s falošným kníhtlačovým Hlinkom sa na trhu ponúkala jediný raz - v roku 2000 v jednej z bratislavských aukcií. Údajne existuje vo vlastníctve "istého" bratislavského zberateľa niekoľko podobných obálok.
  Obr.3
 
Falzifikát vo výbornej kondícii
Tlačový list pôsobí dojmom, akoby ho niekto vyrobil len pred pár dňami. Farba známok je svieža, okraje tlačových listov sú ostré, hárok nebol nikdy preložený, a tak známky v tlačovou liste nedržia pokope len silou vôle, ako to v podobných prípadoch občas býva, ale pevne. Tlačový list zrejme ležal desaťročia nepohnute na jednom mieste, nemanipulovalo sa s ním, nekoloval medzi zberateľmi a len čakal na svoju príležitosť.
Pohľad na zadnú stranu tlačového listu tento dojem potvrdzuje. Svieži žltobiely lep, rovnomerne nanesený na všetkých známkach vrátane okrajov, hovorí o profesionálnej výrobe. Najzaujímavejšie je však asi to, že obraz známky, najmä jeho kontúry, vidno v podobe vyvýšených miest aj na lepovej strane každého známkového poľa. To je neklamný dôkaz tlače z výšky, faktu, že známky boli vyrobené technikou, aká sa spomína v odcitovanej správe zo Slovenského filatelistu, teda kníhtlačou (obr. 4). Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že všetky originálne Hlinkove známky boli vyrobené hĺbkotlačou. 

obr
 Obr. 4

Otočme si tlačový list a pozrime na jednu zvolenú známku pod lupou, ktorá zväčšuje minimálne desaťnásobne. A na susedné známkové pole si položme originálny exemplár. Porovnajme pod lupou ich vizáže, zamerajme pozornosť na portrét Hlinku. Na obrázku 5 je falošná známka, na obrázku 6 pravá.

obr
  obr
Obr. 5
 Obr. 6

Vidíte ten rozdiel?
Portrét na falošnej známke pozostáva z viac či menej zreteľných bodiek. A tie vidno aj v bielych plochách známky, v nápise, v dvojkríži i v bielom ovále okolo portrétu. (*) V portréte je prechod medzi tmavými a svetlými časťami pomerne ostrý, chýba tu jemné tieňovanie, preto niektoré detaily - napríklad oka či ucha - zanikajú. Portrét nemá hĺbku, pôsobí plošne, Keby tento portrét videl pod lupou Hlinka, asi by spokojný nebol.
Portrét na originálnej známke je iná káva. Má hĺbku, plastickosť, detaily, plynulejší prechod medzi svetlými a tmavými časťami, biele plochy okolo portrétu sú viac menej čisté, jednoducho, ide vďaka hĺbkotlači o dokonalejší prepis fotografickej predlohy na známku. Ak by sme si dokázali známku zväčšiť ešte viac, videli by sme, že tmavšie časti portrétu pozostávajú nie z bodiek ako u falošnej známky, ale z kosoštvorcov typických pre techniku hĺbkotlače.
Kto túto falošnú známku, ktorej nedokonalosť je pod lupou do očí bijúca, vyrobil? Napriek tomu, že Slovenský filatelista zverejňoval pri iných falzifikátoch často aj konkrétne mená ich tvorcov (po odsúdení súdom), v prípade falošného Hlinku zostal počas celého trvania Slovenského štátu hluchý a slepý. Vzhľadom na úradné šetrenie nechceme uvádzať podrobnosti, píše sa v citovanej správe zo Slovenského filatelistovu 11/40. A správa sa končí prísľubom, že k veci sa v budúcom čísle vrátime. Takto formulovaný záver správy pôsobí dojmom, že redakcia naozaj podrobnosti mala, chcela ich zverejniť, ale niekto alebo niečo jej v tom zabránilo. Buď redakcia vyhodnotila podrobnosti ako také, ktoré by jej, redakcii, mohli ublížiť, alebo dostala z vyšších miest priamo zákaz informácie publikovať. A čo mohlo byť dôvodom?
Falzifikátor zo zahraničia?
Osobne si viem predstaviť, že keby za výrobou stála napríklad ríšska Viedeň, keby falzifikáty vznikli tam, zverejnenie takýchto informácií by mohlo byť pre časopis existujúci v totalitnom režime závislom práve od tejto ríše možno až sebevražedným aktom. K indícii, že falzifikáty mohli vzniknúť za hranicami Slovenska, vedie pôvod ich výskytu: neupotrebený korunový Hlinka bol prvý raz kúpený od internetového predajcu v USA, druhý raz od predajcu v Nemecku a aj tých spolu 10 kusov falošného 30-halierového Hlinku, ktorý pochádza z rovnakej dielne ako ten korunový a o ktorom bola reč v predchádzajúcom článku na stránkach Burda-auction, bolo dovezených z Viedne a z Francúzska. Ak by to bola pravda a išlo by o zahraničnú dielňu týchto falzifikátov, získali by sme aj odpoveď na otázku prečo. Preto, lebo biznis. Zrejme nepodarený biznis, lebo počet neupotrebených kusov vysoko prevyšuje počet upotrebených.
Nezodpovedané, biele miesta v našej histórii, i filatelistickej, podnecujú úvahy a provokujú fantáziu. A to v našej uponáhľanej a povrchnej dobe vôbec nie je málo. Dnes za túto skvelú službu môžeme poďakovať Andrejovi Hlinkovi a jeho falzifikátorom.
Bohumil Synek
člen komisie znalcov a expertov ZSF

Rozdiely medzi pravou známkou vydanou v roku 1939 a falzifikátom

                                pravá zn.                            falošná zn.
Tlačový list                200 ZP                                 50 ZP

Technika tlače            hĺbkotlač                              kníhtlač

Doskové značky         bez aj s DZ                          bez DZ

Papier                      bez priesvitky                       bez priesvitky

lep                           rastrovaný                           hladký

Papier pod UV lampou tmavočervený                 svetločervený
                                až hnedočierny

Zúbkovanie              riadkové 12 ½                  riadkové 12 ½ (**)

 

Doskové chyby na falošnom Hlinkovi 1K

ZP 1 Biely ovál vľavo prerušený veľkou škvrnou
ZP 4 V nápise SLOVENSKÁ na dvoch miestach O škvrny, chýba pravá nožička písmena A v slove KORUNA
ZP 6 Škvrna medzi bradou a sánkou
ZP 8 Jemná farebná šmuha medzi hlavou a písmenami PO (POŠTA)
ZP 18 Farebná škvrna v ovále pri pravom dvojkríži (rovnaká chyba je aj na ZP 141/1 originálnej známky)
ZP 23 Škvrna pred okom na koreni nosa
ZP 30 Škvrna nad T (POŠTA)
ZP 36 Škvrna v strede krku
ZP 37 Škvrny pred bradou a v ráme pred S (SLOVENSKÁ)
ZP 42 Škvrna v ráme nad SL (SLOVENSKÁ)
ZP 46 Škvrny v bielom ráme nad pravým dvojkrížom a medzi bradou a sánkou

________________________________________________________________
(*) Ak si pozorne pozrieme tlačový list ako celok, nemôžeme nevidieť, že známky v ľavej časti tlačového listu sú tmavšie ako v pravej časti. Lupa prezrádza dôvod - známky vľavo majú body či bodky v celom obraze, známky vpravo sú svetlejšie preto, lebo počet bodov je výrazne nižší. Čo túto inakosť spôsobilo? Pri pohľade na lepovú stranu vidíme, že obrysy známok, ich kontúry, sú pretlačené na lepovú stranu každého známkového poľa v rovnakej intenzite. To naznačuje, že rôznu svetlosť známok nespôsobil rôzny tlak ľavej a pravej časti tlačovej dosky pri tlači známok, ale plytšie (vľavo) či hlbšie (vpravo) vyleptanie obrazu známky na tlačovej doske. Zahrajme sa: pokúsme sa s pomocou silnej lupy zistiť, z ktorého známkového poľa 50-kusového tlačového listu pochádza vyobrazený upotrebený exemplár. Kto sa hrať nechce, tomu prezradím výsledok (ZP 21).
(**) V Slovenskom filatelistovi sa píše, že pri falzifikáte zúbkovanie nesúhlasí s originálom. Je to mylná informácia. Neupotrebené známky v tlačovom liste i poštou upotrebený exemplár, ktorý nad akúkoľvek pochybnosť pochádza z 50-kusového tlačového listu falošných známok, majú identické riadkové zúbkovanie 12 1/2 totožné s originálnou perforáciou. Perforačné zariadenie, schopné vyprodukovať zúbkovanie s takýmto rozmerom, dokonca s rovnakou veľkosťou perforačných otvorov ako pri originálnej známke, však mali v tom čase viaceré tlačiarne na Slovensku, o zahraničí ani nehovoriac.


 
 



Autor: Bohumil Synek (11.03.2014)




Poslední aktualizace:
12.12.2018 11:00
:: © Burda Auction, s.r.o (Filatelie Burda) - Pořádání aukcí, prodej a nákup filatelistického a dalšího sběratelského materiálu (Filatelie, Poštovní známky, Celiny, Celistvosti, Dopisy, Filokratie, Pohlednice a dalších) ::