Drobný príklad z našej oblasti, z filatélie.
Na aukčnom serveri Ebay sa ponúkalo niekoľko predtlačených albumových listov so známkami Pošty československej 1919. 10-korunový Parlament, čierne čísla doplatných a zopár ďalších. Známky nálepkou starostlivo vlepené v príslušných okienkach budili dojem autenticity. Vyvolávacia cena bola priaznivá - čierne čísla (v prípade pravosti cca 200 tisíc korún) 0,99 USD, séria Parlamentu vrátanej 10-korunáčky takisto 0,99 USD a niekoľko ďalších listov s rovnakou cenou necelého dolára. V popise bola vždy rovnaká veta: Without guarantee.
Súboj dražiteľov sa začal nedlho po umiestnení známok na serveri. Pretlače pôsobili celkom slušným dojmom, neboli to primítívne falzifikáty. Jeden, dvaja, traja, štyria, piati záujemcovia. V posledných sekundách sa pobili dvaja, Francúz a Čech. A tých 6 lósov si rozdelili fifty-fifty a každý zaplatil v prepočte zopár tisíc korun. Jedna známka s falošnou pretlačou ich mohla vyjsť zhruba na 300-400 korún. Málo? Veľa?
Český dražiteľ vydražil čierne čísla a medzi nimi aj tú "najdrahšiu" - 12 fillérovú. V prípade pravosti pretlače by známka mohla mať cenu približne 100 tisíc korún. A ajhľa - neprešiel ani týždeň a na Ebayi vydražené známky sa začali objavovať na českom Aukre. A hneď vo veľkom štýle. 12-fillérová s vyvolávacou cenou 49.000 Kč alebo KUP TEĎ za 160.000 Kč. Známku prirodzene nikto v limite 7 dní nekúpil. Predsa len - dať dvoj-trojnásobok mesačnej mzdy za známku, u ktorej majiteľ negarantuje pravosť, je príliš veľký risk. Hoci ju krásne vyzväčšoval a pripojil poznámku, že na etalóne sedí. Po neúspešnom predaji si majiteľ zrejmä uvedomil, že to "prepískol" (alebo to bola jeho taktika) a známku ponúkol opäť, ale už s vyvolávacou cenou 1 Kč. A to už bola iná kava. Sto, dvesto, päťsto, tisícpäťsto korún. Záver bol strhujúci - neznámy kupec so zaujímavou aukro-prezývkou za ňu zaplatil vyše 6500 korún. No, 160 ani 49 tisíc to nie je, ale keď neprší, nech aspoň kvapká...
O čom táto príhoda je? O našej povahe. O pripravenosti človeka zarobiť na hocičom. O súťaživosti, o kupovaní si nádeje. Predstavte si, že je vám manželka neverná. Teda asi neverná. Všetko tomu nasvedčuje, neskoré príchody z práce, záhadné telefonáty, ale nemáte istotu, nemáte dôkaz a navyše, ona zatĺka. A teraz si predstavte situáciu - že všetko tomu nasvedčuje a vy ju jedného dňa ešte aj prichytíte. Alebo sa vám so všetkým prizná. Cítite ten priepastný rozdiel? V prvom prípade pravdepodobnosť, v druhom istota. A rovnako je to s "možnofalzifikátmi" a falzifikátmi. Za prvý ste ochotní zaplatiť niekoľko tisíc, za druhý zopár korún.
Kupujeme si nádej. Chceme veriť, že aj my môžeme mať raz v živote šťastie, o ktoré sme sa nepričinili. Veď preto podávame športku, lotto, preto stávkujeme, tipujeme, preto volíme populistov. Nádej, že raz bude lepšie, je mocná čarodejka. A politici, organizátori, predajcovia, manipulátori, podvodníci to veľmi dobre vedia a tešia sa.
Apropós, neviete, kde dnes veľmi drahé známky ponúkajú veľmi lacno?
